Známe neznáme jazero- ako vznikalo Štrbské Pleso?

    V dnešnej dobe sa už asi na Slovensku nenájde človek, ktorý by nevedel čo je to Štrbské Pleso a kde sa nachádza. Síce je to najznámejšie a najnavštevovanejšie jazero na Slovensku, málokto sa však zamyslí nad spôsobom akým sa tvorilo, čo sa s ním dialo v priebehu rokov, ako vyzeralo kedysi a akými zmenami si prešlo kým nadobudlo súčasnú podobu. My vám v nasledujúcej sérii článkov predstavíme históriu a zmeny, ktoré sa udiali v priebehu rokov.

            Štrbské Pleso vzniklo spolu s ostatnými plesami asi pred 10000 rokmi, kedy na našom území skončila posledná doba ľadová. Hoci by sa dalo povedať, že všetky plesá vznikali rovnako, Štrbské Pleso bolo výnimkou. Tvorilo sa postupne na dvakrát. Na začiatku nemalo pleso rozlohu, akú poznáme my dnes. Bolo oveľa menšie, s menším objemom vody. Mnohé zdroje píšu, že hladina plesa dosahovala o 6m menej ako v súčasnosti. Takmer celá časť plesa bola husto zarastená rašelinníkmi. V 15. storočí však z neznámych dôvodov hladina plesa stúpla o spomínaných 6m a jazero sa dalo do podoby, akú poznáme dnes. Stúpnutie hladiny malo za následok zaplavenie rašelinníkov, ktoré sa takto dostali do veľkých hĺbok. Začiatkom 19. storočia bolo jazero krištáľovo čisté, nepoškvrnené človekom. Všetko sa však zmenilo koncom 19. storočia, kedy sa v okolí Štrbského Plesa rozšírilo kúpeľníctvo, ktoré lákalo mnoho turistov. Začali sa stavať prvé budovy, ktoré mali za následok ovplyvnenie kvality jazera. Taktiež po brehoch plesa začala jazdiť električka a v zimnom období si mnoho turistov spríjemňovalo pobyt rôznymi aktivitami na zamrznutej hladine jazera. Na prelome 19. a 20. storočia sa objavil v Štrbskom Plese veľmi vzácny druh ryby síh maréna. Tento druh je veľmi cenný, nakoľko sa objavoval prevažne v jazerách v Poľsku a v Nemecku. V roku 1929 sa dostal do prostredia Štrbského Plesa z jazera Miedwie v Poľsku. Síh maréna je veľmi citlivý na prostredie, v ktorom sa nachádza a neprispôsobivý na zhoršujúce sa podmienky jazera, poprípade chov v rybníkoch. V roku 1960 bola priehľadnosť vody až 10 metrov.  V priebehu rokov sa zvyšoval turizmus, ktorý mal za následok zhoršujúcu sa kvalitu vody. Prejavilo sa to najmä v zmene priezračnosti jazera, v roku 1980 už bola priehľadnosť vody iba 5 metrov, v zmene štruktúry ichtyocenózy a takisto v zmene fyzikálno-chemických vlastností jazera. Keďže má pleso veľkú rozlohu, boli tieto zmeny prirýchle. V roku 1983 bola zrušená reštaurácia Stará plaváreň, ktorá sa nachádzala nad hladinou jazera. Po reštaurácii zostali na dne plesa už len odpadky, ktorých sa podarilo potápačom vyzbierať za nákladné auto. O rok neskôr vyplavilo jazero 200 mŕtvych tiel neznámych bielych rýb. Nikto nevedel prečo došlo k úhynu takého množstva rýb a taktiež nikto nevedel o aké ryby išlo. Odborníci preto začali skúmať, o aké ryby sa jednalo. Zistili, že v jazere pláva veľké množstvo rýb prevažne pstruha potočného, sivoňa amerického, usľachtilú červenú formu jalca hlavatého a takisto síha marény. Keďže bol tento druh ohrozený, väčšina chovateľov ho začala krížiť. Iba v Štrbskom Plese zostal pôvodný druh, čo vyvolalo veľký ohlas. Nanešťastie, odborníci objavili v jazere taktiež šťuku severnú a ploticu červenookú, ktoré boli nepôvodné ryby a taktiež ich tam nikto nenasadil. Pravdepodobne sa do plesa dostali pomocou vodného vtáctva. Takéto množstvo rybieho osadenstva požiera vrch potravovej pyramídy, čím zaniká dôležitá súčasť jazera a ekosystém hľadá náhradu. Pstruh potočný, sivoň americký a síh maréna môžu ovplyvniť vymiznutie zooplanktónu. Taktiež množstvo rýb výrazne ovplyvnilo kvalitu vody zvýšenou eutrofizáciou. Eutrofizácia je prirodzená súčasť starnutia jazera, kedy jazero začne zanášať sediment, opadané lístie poprípade vyvrátené stromy. Veľký prísun biologického materiálu vytvára vhodné prostredie pre vznik mikroorganizmov, co spôsobí nadmerný rast rastlín a rias vo vode, následkom čoho sa jazero stáva nezaujímavé.

            Toto však bol len začiatok cesty, ktorou si Štrbské Pleso muselo prejsť. V ďalšom článku sa dočítate, ako nielen ryby ale aj ľudia prispeli k zvýšenej eutrofizácii jazera. Niekedy stačí  pre nás  prirodzená činnosť, ktorá však  môže spôsobiť devastačné následky pre jazero, vzhľadom na množstvo ľudí, ktorí ju vykonávajú.

 

 

 

Tento web používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.