Známe neznáme jazero- ako uškodil človek Štrbskému Plesu?

V predchádzajúcom článku sme vás oboznámili so vznikom Štrbského Plesa a s osádkou rýb, ktorá spôsobila zvýšenú eutrofizáciu jazera. Ryby však nie sú jediné zodpovedné za tento stav. Existuje množstvo ďalších faktorov.

Jedným z nich je, že Štrbské Pleso nikdy nebolo povrchovo prietočné, nepriteká a neodteká žiadna voda, prísun vody zabezpečujú iba spodné priesaky. To znamená, že jazero nie je filtrované a musí zvládnuť spracovať všetok biologický odpad. Keďže v priebehu 70 rokov si ľudia prevažne s malými deťmi zvykli hádzať množstvo pečiva do vody, je pre jazero ešte náročnejšie spracovať také množstvo biologického odpadu. Na prvý pohľad to môže vyzerať, že to množstvo pečiva, ktoré tam zrovna vy alebo vaše dieťa nahádžete nemôže predsa spôsobiť taký stav. Je potrebné sa však na to pozrieť z pohľadu množstva ľudí ktoré dennodenne hádzali do vody čo i len 1 alebo 2 rohlíky. Za jednu sezónu sa odhaduje až 300kg pečiva, ktoré skončilo vo vode. Pre jazero je nemožné spracovať všetok odpad, keď si pomyslíme to množstvo pečiva za 70 rokov.

Ďalším z faktorov je, že pleso bolo už od vzniku rašeliniskom, čo znamená, že na dne je stále množstvo rašeliny a rašelinníkov, ktoré svojím rozkladom ovplyvňujú kvalitu jazera. Taktiež ovplyvňujú kvalitu prítoky kyslej rašelinovej vody, kde eutrofizácia už prebehla. Jedným z takýchto prítokov je Slepé Pleso.                                                                                                                    

Na podporu čistoty vody Štrbského Plesa bola v roku 1994 zorganizovaná akcia „čisté vody“, kde potápači zbierali odpadky z dna jazera. Potápačom sa podarilo vyzbierať až 1500kg odpadkov v priebehu 10 rokov organizovania tejto akcie. Keďže mala akcia zatiaľ veľký úspech uskutočňuje sa každoročne aj v súčasnosti. Dokopy sa už potápačom podarilo vyzbierať niekoľko tón odpadu zo dna plesa.

V tomto roku taktiež objavili v jazere ďalší druh veľmi odolnej a prispôsobivej ryby, ostrieža zelenkastého. Množstvo ikier nájdených vo vode značilo vysokú životaschopnosť a premnoženie tejto ryby. Taktiež dospelé jedince o dĺžke viac ako 35cm značili, že v plese sa nevyskytoval žiaden nováčik. S ostriežom sa v plese rozšírili cievnaté vodné rastliny. V hĺbke 3m vyrastal červenavec kučeravý, plytčiny v strede jazera zarástli menšie rastliny. Voda sa ešte viac zakalila, počas teplých letných dní bola cítiť nepríjemným rybím zápachom. Opäť sa začalo hovoriť a predpovediach Holčíka a Nagyho, o zrýchlenej eutrofizácii. Čím menšie jazero a bujnejšia vegetácia, tým sú zmeny v jazere rýchlejšie. Zistenie ostrieža vo vode Štrbského Plesa zintenzívnilo snahy a pribrzdenie eutrofizácie. V rokoch 1999-2000 boli požiadaní o spoluprácu ichtyológovia PaedDr. Jan Koščo CSc. a MVDr. Peter Košuth PhD.. Zamerali sa najmä na potvrdenie výskytu síha marény v Štrbskom Plese. V roku 2000 bol výskyt síha marény potvrdený a preto bola v roku 2001 nadviazaná spolupráca so Slovenskou agentúrou životného prostredia v Banskej Bystrici a so Štátnou ochranou prírody SR správou TANAPU v Tatranskej Štrbe a bol vytvorený kolektív na pokračovanie v snahách o spomalenie eutrofizácie a záchranu síha marény. V roku 2002 boli v rámci projektu v okolí Štrbského Plesa nainštalované informačné tabule vysvetľujúce návštevníkom dôvody prečo nehádzať do vody množstvo pečiva, bolo vydaných množstvo informačných letákov. Taktiež boli odobraté vzorky vody z jazera na zistenie fyzikálno-chemických a biologických ukazovateľov kvality vody a urobené analýzy živočíchov žijúcich v sedimente jazera. Odborníci tiež začali loviť ploticu, ostrieža a šťuku. Dôvodom bolo nie len pribrzdenie eutrofizácie, ale aj znížiť predačný tlak na síha marénu a vytvoriť mu životné prostredie utlmením jeho potravových konkurentov.                                                                                            

Podarili sa snahy odborníkov vyloviť ploticu, šťuku a ostrieža a tým pribrzdiť eutrofizáciu? Ako museli odborníci zasahovať pri výlove ostrieža? A čo sa dialo ďalej so síhom? Odpovede na tieto otázky nájdete v ďalšom článku. Avšak nielen to. Oboznámime vás aj s vrcholom zhoršenia kvality vody, hľadaním možných riešení a súčasným stavom plesa.

Tento web používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.