Známe neznáme jazero- ako odborníci pomohli zlepšiť prostredie pre síha marénu

V predchádzajúcom článku sme vás oboznámili o tom, ako človek svojím konaním dokáže zapríčiniť zhoršenie kvality vody v jazere a akú škodu dokáže napáchať na pohľad veľmi pekný druh ryby, ostriež zelenkastý.

Ostriežom sa pravdepodobne v Štrbskom Plese darilo, keďže ich množstvo značilo vysokú životaschopnosť a premnoženie tejto ryby. Keďže však nepôsobil na vodu priaznivo a už vôbec nie na síha merénu ako jeho potravový konkurent, bolo potrebné vyloviť čo najviac jedincov a taktiež odstrániť ikry zo dna plesa. Odborníci sa preto rozhodli použitím prototypu  ručného vodného vysávača povysávať ikry po dne jazera. Keďže bola dobrá dohľadnosť, podarilo sa im za týždeň vyzbierať celé jazero. V roku 2001 vyzbierali 539,6 kg ikier, v ďalšom roku vyzbierali 520kg ikier, v roku 2003 to bolo 581kg ikier. V roku 2004 vyzbierali až 672kg ikier. Bolo vidieť ako ostriež reagoval na zásah, výrazne zvýšil aktivitu a začal zvyšovať populáciu kladením väčšieho množstva ikier. Potom však nemal dosť síl a množstvo ikier výrazne kleslo. V roku 2005 to bolo 527kg ikier, v roku 2006 vyzbierali 425kg, v roku 2007 369kg a v roku 2008 už len 272kg ikier. Za 8 rokov bolo odstránených 3908kg ikier, čo predstavovalo asi 100 miliónov jedincov. Plotice a šťuky riedili lovením na udicu. Podľa plánu nemali uloviť ani jedného síha, čo sa im aj podarilo.

Keďže bola zrýchľujúca eutrofizácia a nebolo možné ju nijakým spôsobom zastaviť, rozhodli sa vytvoriť náhradný lov síha mimo Štrbského Plesa. Snahy trvali 2 roky a boli uskutočnené dvomi rôznymi spôsobmi. Prvým spôsobom bolo v roku 2004 prenášanie jedincov síha zo Štrbského Plesa do rybníka v stredisku Štátnych lesov TANAPU vo Východnej. Výter síha mal prebehnúť začiatkom zimy, chovatelia chceli založiť chov síha marény. To sa však nepodarilo a síh maréna v rybníku uhynul. Druhým spôsobom bolo v roku 2005 predržat síha až do dozretia ikier v sieťach priamo vo vode Štrbského Plesa. Sieť bola kvôli síhovi predĺžená o 1m. Ani to sa však nepodarilo zrealizovať. Generačné síhy nevydržali do neresu a začali hynúť. Posledné jedince boli vrátené späť do jazera. Už to viac so síhom neskúšali, no pokúšali sa spomaliť proces eutrofizácie až do roku 2009, kedy sa voda zastabilizovala. Nepáchla viac po rybách, dohľadnosť sa držala na 3-5m, taktiež sa znížilo znečisťovanie návštevníkmi, aj ponorené rastliny takmer vymyzli. To však bolo len ticho pred búrkou.

V roku 2013 po roztopení ľadu sa kvalita vody výrazne zhoršila. Voda zazelenala, bola silno cítiť po rybách a dohľadnosť bola okolo 0,5m a do leta sa nevyčírila. Opäť sa odobrali vzorky vody a o identifikáciu pôvodcu sfarbenia poprosili prof. RNDr. Františka Hindoka zo Slovenskej akadémie vied. Po analýze stanovil, že zelené sfarbenie spôsobilo premnoženie mikroskopickej  zelenej riasy z rodu Desmidie-Cosmarium Sphagnicolum. Bolo to veľmi nezvyčajné, nakoľko sa zvyčajne pri vhodných podmienkach rozmnoží viacero druhov rias. V tomto prípade bolo vo vzorke 99% Cosmaria zo všetkých buniek rias. Keďže je Štrbské Pleso vysoko navštevované, správa o zazelenaní vody prešla veľmi rýchlo médiami. Bolo odobratých veľa ďalších vzoriek na ďalšie analýzy. Všetci sa báli zhoršujúcich sa podmienok najmä pre síha a jeho vyhynutia. Jednou z možností zhoršenia kvality vody pripisovali vplyvu presakujúcej kanalizácie, avšak analýzy z roku 2013 takýto vplyv nepotvrdili. Dokonca nepotvrdili ani väčšie zmeny vo fyzikálno-chemických vlastnostiach. Voda mala stále hodnoty 1. triedy kvality a čistoty jazera. Slovenská inšpekcia životného prostredia zhodnotila, že zazelenanie vody bolo spôsobené teplom. Voda však naďalej bola zelená a mútna.

Ako sa podarilo vyriešiť túto situáciu a aký je stav Štrbského Plesa dnes? V nasledujúcom článku sa dozviete, akým spôsobom je možné zlepšiť kvalitu vody v jazere a ako tento spôsob pomohol Štrbskému Plesu.

Tento web používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.